0
00 ‚ā¨
Celkom0 ‚ā¨bez DPH
PokrańćovaŇ• do koŇ°√≠ka

Ako spr√°vne vetraŇ•? Prin√°Ň°ame niekońĺko r√°d pre spr√°vne vetranie

Vetranie je ńćinnosŇ•, ktor√ļ rob√≠me dennodenne a ńćasto uŇĺ viac-menej automaticky. V mnoh√Ĺch pr√≠padoch ju vŇ°ak nerob√≠me spr√°vne. Najm√§ v zimn√Ĺch mesiacoch je poriadne vetranie veńĺmi d√īleŇĺit√© a mali by sme sa na to zameraŇ•. Nińć Ň•aŇĺk√©ho na tom nie je. Nauńćte sa p√°r z√°kladn√Ĺch z√°sad spr√°vneho vetrania, vńŹaka ktor√Ĺm sa zbav√≠te Ň•aŇĺk√©ho a vyd√Ĺchan√©ho vzduchu v miestnosti, taktieŇĺ pred√≠dete roseniu okien, tvorbe plesn√≠ a negat√≠vnemu p√īsobeniu t√Ĺchto faktorov na vaŇ°e zdravie.

Ako vyzer√° nespr√°vne vetranie?

K nespr√°vnemu vetraniu doch√°dza predovŇ°etk√Ĺm, pokiańĺ m√°te doma plastov√© okn√°. Tie s√≠ce kr√°sne utesnia miestnosti a uŇ°etria v√°m n√°klady na vykurovanie, o to viac sa vŇ°ak v miestnosti udrŇĺuje vlhkosŇ• a vzduch nem√īŇĺe prirodzene pr√ļdiŇ•. To m√° za n√°sledok rosenie skiel a tvorbu plesn√≠, ktor√© m√īŇĺu poŇ°kodiŇ• nielen omietku, ale i n√°ter a tesnenie samotn√Ĺch okien. Faktom je, Ňĺe len d√Ĺchan√≠m kaŇĺd√Ĺ z n√°s vyl√ļńći do vzduchu 3 l vody za deŇą. Vyd√Ĺchan√Ĺ vzduch je najproblematickejŇ°√≠m hlavne v sp√°lni a pre kvalitu n√°Ň°ho sp√°nku je vetranie veńĺmi d√īleŇĺit√©. Preto sa zamerajte na nasleduj√ļce met√≥dy spr√°vneho vetrania.

Problémy s vetraním v zime

ńéalŇ°√≠m kńĺ√ļńćov√Ĺm faktorom pre spr√°vne vetranie je rońćn√© obdobie. NajńćastejŇ°ej chyby sa dop√ļŇ°Ň•ame v zime, kedy si nechceme do domu p√ļŇ°Ň•aŇ• mr√°z, a tak radŇ°ej v√ībec nevetr√°me. Aby sme doma mali zdrav√© prostredie, mus√≠me vyd√Ĺchan√Ĺ vzduch z miestnosti vymieŇąaŇ• za vzduch ńćerstv√Ĺ. Pre v√§ńćŇ°inu plastov√Ĺch okien je moŇĺn√© pouŇĺiŇ• mikroventil√°ciu (umoŇĺnenie prechodu vzduchu malou Ň°trbinou pri tesnen√≠ okna). V zimnom obdob√≠ je t√°to met√≥da √ļplne nevhodn√°, pretoŇĺe sa v dr√°Ňĺke medzi kr√≠dlom a r√°mom okna m√īŇĺe nahromadiŇ• voda, ktor√° tam v mraziv√Ĺch dŇąoch zamrzne.

Kedy a ako dlho m√°m vetraŇ•?

Ako uŇĺ bolo spom√≠nan√©, frekvencia a dńļŇĺka vetrania z√°vis√≠ na rońćnom obdob√≠ ńći pońćas√≠. Vo vŇ°eobecnosti plat√≠, Ňĺe ńć√≠m je chladnejŇ°ie vonku, t√Ĺm kratŇ°ia doba vetrania stańć√≠. V zimn√Ĺch mesiacoch stańć√≠ vetraŇ• pribliŇĺne 5 min√ļt. Na jar a na jeseŇą sa okn√° m√īŇĺu nechaŇ• otvoren√© aŇĺ 15 min√ļt. V lete uŇĺ je to viac-menej na v√°s, ide√°lne je vetraŇ• okolo pol hodiny. ńĆo sa pońćasia t√Ĺka, ak v√°s tr√°pi vlhkosŇ• v dom√°cnosti, nevetrajte pońćas daŇĺńŹa. VlhkosŇ• vzduchu by sa v√°m doma eŇ°te zv√ĹŇ°ila.

Ako spr√°vne vetraŇ• v byte s plastov√Ĺmi oknami?

Na obyńćajn√© vykl√°panie okien ńći mikroventil√°ciu rovno zabudnite. Vyklopen√≠m vetrańćky (hlavne v zime) doch√°dza k pomalej v√Ĺmene vzduchu a zbytońćne sa vytr√°ca teplo z miestnosti. VyuŇĺ√≠vanie vetrańćky nechajte na obdobie, kedy sa uŇĺ nebude k√ļriŇ•. Spr√°vne vetranie by malo byŇ• kr√°tke, intenz√≠vne a ńćast√©. Vetrajte teda kr√°tku dobu, ale naplno. Pred√≠dete tak i tepeln√Ĺm strat√°m, keńŹŇĺe za tak kr√°tku dobu sa steny a podlaha eŇ°te nestihli ochladiŇ• a miestnosŇ• sa obratom op√§Ň• vyk√ļri.

Vetranie k√ļpeńĺne a kuchyne

Ide√°lny interval vetrania je 3-4 kr√°t denne. Pokiańĺ vŇ°ak var√≠te alebo sa sprchujete, je potrebn√© vlhkosŇ• v t√Ĺchto miestnostiach eŇ°te dodatońćne vyvetraŇ•. V miestnostiach so zv√ĹŇ°enou vlhkosŇ•ou vznik√° vhodn√© prostredie pre v√Ĺskyt najr√īznejŇ°√≠ch roztońćov a vznik plesn√≠, ńćo m√īŇĺe viesŇ• k radu chronick√Ĺch probl√©mov. V√§ńćŇ°ia vlhkosŇ• v miestnosti m√īŇĺe byŇ• tieŇĺ sp√īsoben√° suŇ°en√≠m bielizne. V√§ńćŇ°ina panel√°kov√Ĺch k√ļpeńĺn√≠ nie je k suŇ°eniu bielizne usp√īsoben√° a ak√°końĺvek ńćinnosŇ• zvyŇ°uj√ļca vlhkosŇ• len podporuje rast plesn√≠ a rosenie okien. Ak nem√īŇĺete suŇ°iŇ• bielizeŇą vonku, sk√ļste pouŇĺiŇ• spolońćn√ļ pr√°deńĺnu ńći suŇ°iareŇą.

In√© sp√īsoby vetrania

Okrem prirodzen√Ĺch sp√īsobov vetrania, ktor√© uŇĺ boli uveden√©, m√īŇĺeme vetraŇ• tieŇĺ pomocou ventil√°torov a rekuper√°ci√≠.
  • Ventil√°tory nie s√ļ nijako finanńćne n√°rońćn√© a pritom maj√ļ dobr√ļ v√ĹkonnosŇ•. NajńćastejŇ°ie sa umiestŇąuj√ļ do k√ļpeńĺn√≠, kuch√ĹŇą ńći na WC. Ventil√°tory odv√°dzaj√ļ len vzduch z miestnost√≠ a t√Ĺm nevetraj√ļ miestnosŇ• priamo. AvŇ°ak i tak zvl√°dnu r√Ĺchlo vymeniŇ• vzduch. Preto sa pouŇĺ√≠vaj√ļ predovŇ°etk√Ĺm v bytoch, kde je vlhkosŇ• vzduchu vyŇ°Ň°ia.
  • Rekuper√°cia je modern√Ĺ syst√©m, ktor√Ĺ zaisŇ•uje ńćerstv√Ĺ vzduch v miestnosti bez tepeln√Ĺch str√°t. Ide o ekologick√© rieŇ°enie, kedy sa rekuperańćn√© jednotky montuj√ļ priamo do obvodov√Ĺch stien domov ńći samotn√Ĺch okenn√Ĺch r√°mov. Technol√≥gia zabezpeńć√≠ odvod odpadov√Ĺch plynov a pritom vo vn√ļtri udrŇĺ√≠ v√§ńćŇ°inu svojho tepla. Rekuper√°cia sa vyuŇĺ√≠va hlavne pri novostavb√°ch, ktor√© sa oznańćuj√ļ ako pas√≠vne.

Neodch√°dzajte, m√°me toho viac

Mont√°Ňĺ svojpomocou
Stavba domu svojpomocne

Stavba domu svojpomocne

KaŇĺd√° stavba zańć√≠na projektom. Bez toho dnes nez√≠skate ani stavebn√©‚Ķ

Cel√Ĺ ńćl√°nok
Problémy
Preńćo plastov√© okn√° netesnia?

Preńćo plastov√© okn√° netesnia?

Zd√° sa v√°m, Ňĺe vaŇ°e plastov√© okn√° dostatońćne netesnia? Prefukuje nimi‚Ķ

Cel√Ĺ ńćl√°nok
InŇ°pir√°cia
Aké okná patria na drevostavbu?

Aké okná patria na drevostavbu?

Staviate drevostavbu, drevenicu ńći chalupu? A prem√ĹŇ°ńĺate, ńći m√īŇĺete‚Ķ

Cel√Ĺ ńćl√°nok